Sylabus Pascal

Štruktúra programu           

program meno_programu;            volí si programátor–> 8 znakov

uses názov_knižníc;                     len použité knižnice (unit)

deklarácie   ...                              identifikátor => pomenovanie => postupnosť písmen,číslic

....                                               zoznam_identifikátorov = identifikátory oddelené čiarkou

begin

  výkonná časť programu

end.

DEKLÁRÁCIE

• návestí                        – label zoznam_identifikátorov_návestí;
• konštánt                     – const identifikátor_konštanty = hodnota_konštanty;
• premenných               – var zoznam_indentifikátorov_premenných : určenie_typu;
• vlastných typov           – type
• vlastných funkcií         – function identifikátor_funkcie:určenie_typu; výkonná_časť f.
• vlastných procedúr      – procedure identifikátor_procedúry; výkonná_časť_procedury

štandardné typy premenných

1. skalárne (jednoduché)

1.1.   celočíselné – integer byte word shortint longint

1.2.       racionálne – real single double extended comp

1.3.       logické  – boolean

1.4.       znakové  – char

1.5.       vymenovanie – zoznam identifikátorov deklarovaných ako vlastný typ

1.6.       interval  – odvodený od celočíselného typu, znakového typu , vymenovania

2.  štrukturované

     reťazec – string

     pole – array[indexy] of typ

     záznam – record

     súbor – file

                       -- určeného typu

                       -- textový

                       -- bez určenia typu

3.   ďalšie dátové typy ...

OPERÁTORY

a)      matematické:    + - * / div mod                         -  používať zátvorky ( )           

b)      porovnávacie (relačné):   >  >=  <>  <  <=                    -  ľubovoľná úroveň vnorenia

c)      logické:  not  or  and  xor                                                 zátvoriek

VÝRAZY

• pravidlo na stanovenie hodnoty  (celočíselnej, racionálnej, logickej, znakovej, reťazcovej)
•  tvorený operandami (premenné, konštanty, funkcie), operátory, okrúhle zátvorky
•  je vždy súčasťou vyššej jednotky (deklarácie, príkazu); nemôže byť samostatne !

 PRÍKAZY

1.   jednoduché

1.1.   priradenia:  premenná := výraz ;

1.2.   skoku       : goto identifikátor_návestia;

1.3.   procedúry:  procedure(zoznam_skutočných_parametrov) ;

1.4.   prázdny    :  ; ;

2.   štrukturované

2.1.   zložený    : begin prípustné_príkazy end;

2.2.   vetvenia    :

2.2.1.    if podmienka then prípustný_príkaz                      - časť else prípustný_príkaz

  else prípustný_príkaz;                        je nepovinná

2.2.2.    case výberová_podmienka of                                - časť else prípustný_príkaz

       case_návestie : prípustný_príkaz ;                        je nepovinná

        else prípustný_príkaz ;                                     - case_návestie ... možné hodnoty

    end ;                                                                           výberovej podmienky:

                                                                                       = 1 hodnota

                                                                                       =  zoznam hodnôt 

                                                                                       =  interval hodnôt

                                                                                       =  kombinácia                                           

2.3.   cyklu

2.3.1.       s počítadlom (známy počet opakovaní)

for identifikátor_premen := počiat_hodnota to konc_hodnota do prípustný_príkaz ;

for identifikátor_premen := konc_hodnota downto počiat_hodnota do prípustný_príkaz ;

2.3.2.          s podmienkou (neznámy počet opakovaní)

repeat prípustné_príkazy until podmienka_opakovania ;        pri splnení končí opakova.  

while podmienka_vykonania do prípustný_príkaz ;                 pri splnení vykoná príkaz 

FUNKCIE

• vopred definovaná postupnosť príkazov (v štandardnej alebo vlastnej knižnici alebo v programe) na získanie hodnoty príslušného typu
• v deklaračnej časti musí mať pridelený identifikátor a definovaný typ výslednej hodnoty, identifikátor funkcie musí aspoň 1 krát stáť na ľavej strane príkazu priradenia
• v deklarácii funkcie možno definovať zadanie požadovaných parametrov (formálne parametre)
• vo výkonnej časti programu je identifikátor funkcie (vrátane skutočných parametrov) vždy súčasťou výrazu
• skutočným argumentom funkcie vo výkonnej časti programu môže byť konštanta, identifikátor premennej alebo výraz príslušného typu
• funkcia môže byť definovaná aj bez parametrov
• vedieť použiť funkcie unitov (knižníc) SYS, CRT

 PROCEDÚRY

vopred definovaná postupnosť príkazov (v štandardnej knižnici, vo vlastnej knižnici, v programe)

•  vo výkonnej časti programu je to samostný príkaz
•  môže byť definovaná bez parametrov
•  vedieť použiť procedúry unitov SYS, CRT